JUDr. Pavol Crkoň: Pani Heneková netvárte sa, že sa nič nestalo!
Minulý týždeň obletelo celé Slovensko video ako mestskí policajti vyháňajú deti z takmer prázdneho ihriska. Myslím si, že každý kto zhliadol video o zásahu mestských policajtov v Púchove proti rodičom a ich hrajúcim sa deťom, si položil otázku, či zákrok policajtov bol nevyhnutný.
Všeobecne platí, že príslušníci mestskej polície pri plnení úloh sú povinní sa riadiť pokynmi náčelníka, prípadne primátorky, pod ktorú mestská polícia spadá. Pritom pri plnení úloh sú povinní dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou mestskej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom.
Video, ktoré spustilo vlnu emócií na sociálnych sieťach, ukázalo nielen pravú tvár Henekovej, ale aj to, že jej slová nekorešpondujú s jej činmi. A toto treba pripomínať dookola.
Heneková sa totiž v každom zo svojich vyjadrení pre Púchovské noviny vykresľuje ako tá čo vnáša do života Púchovčanov harmóniu a lásku, ako tá, ktorá má Púchov vo svojom srdci. Zásah mestských policajtov však ukazuje opak. Láska má mnoho podôb a vie byť aj krutá. P. Heneková namiesto toho, aby riešila adekvátnosť zásahu, sa zmohla len na pár prázdnych slov a naďalej sa tvári akoby sa nič nestalo. Iste, každý prešľap sa dá odpustiť, treba však vedieť vhodne požiadať o prepáčenie.
Ospravedlnenie sa Henekovej za zásah mestských policajtov je nielen slušnosť, ale aj nevyhnutnosť. Na to by však musela mať odvahu. Odvahu priznať si chybu sama pred sebou a úprimne sa ospravedlniť, nám občanom Púchova!
Nikdy nezabúdajme, že rešpekt nie je strach! Preto by mala mestská polícia v rámci snahy o získanie rešpektu, namiesto naháňania strachu slúžiť občanom. Lebo my, bežní občania, v čase najväčšej pandémie, akú sme za svojho života zažili, nepotrebujeme už viac bičovať emócie.
