Pilotný ročník podujatia Noc s literatúrou
Už osemročnú tradíciu má podujatie “Noc literatúry”, ktoré sa koná v rôznych európskych mestách v májovom termíne. Podujatie je určené pre milovníkov literatúry a prebieha na netradičných miestach, akými sú trhovisko, kaviareň či priestory inštitúcií, ktoré priaznivci literatúry bežne nenavštevujú. Tento rok sa hromadne čítalo v dvanástich slovenských mestách.
Púchov medzi nimi nebol, ale budúci rok sa už do projektu zapojí. Generálkou bola sobotňajšia “Noc s literatúrou”, počas ktorej sa na siedmich miestach v Púchove čítali úryvky z kníh slovenskej, českej, maďarskej, poľskej, ukrajinskej a rakúskej literatúry.
Dušou celého projektu je Lucia Panáčková, ktorá inšpiráciu našla na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorú navštevuje: “Inšpirovala som sa Univerzit- nou nocou literatúry v Banskej Bystrici, kde ponúkli zaujímavé ukážky z kníh, ktoré som do- vtedy nepoznala. Odtiaľ som si napríklad “požičala” knihu “Niečo o orchideách” od Pavla Sibylu. Ďalšie knihy sme prispô- sobovali môjmu konceptu “My a naši susedia v kontexte s litera- túrou”, čiže som hľadala knihy, ktoré sú v našich susedských štátoch najlepšie hodnotené. Brala som do úvahy pohľad kritikov, literárnej verejnosti, ale dala som aj na vlastný pocit, ktorý vo mne konkrétne kniha vyvolala.”
V sobotu 10. septembra sa presne o pol šiestej podvečer začali čítať 15-minútové úryvky zo siedmich kníh na siedmich stanovištiach. Štyri z nich boli umiestnené v dome kultúry – z knihy Lászlóa Darvasiho “Trapity” čítal Peter Hudák, Elena Bakošová zasa predčítavala z knihy Kateřiny Tučkovej “Žítkovské bohyne”. Ivana Huličiarová dostala do rúk knihu rakúskej autorky Christine Höstlinger “Konrád z konzervy” a Marián Viskup čítal z poľskej knihy “Cigán je cigán” autorky Lidie Ostalowskej.
Čítalo sa aj v priestoroch Základnej umeleckej školy, kde Jana Marmanová reprodukovala úryvok z detskej knižky “Mimi a Líza”. “Predtým som túto knihu nepoznala a dnes som ju prvý raz vzala do rúk. Ak by som si mala vybrať ja, čítala by som deťom z Pipi, dlhej pančuchy. A ak by to mal byť dospelý poslucháč, siahla by som po Hemingwayovi a jeho knihe Starec a more,” zdôverila sa nám učiteľka hudby Jana Marmanová pár sekúnd pred tým, keď po prvý raz rozpovedala jeden z príbehov dvojice kamarátiek, z ktorých jedna je zdravá a tá druhá zrakovo postihnutá. Účasť na projekte prijala Jana Marmanová bez váhania: “Kývla som okamžite. Toto sú veci, kde ani nerozmýšľate o tom, žeby ste povedali nie.”
O niekoľko desiatok metrov ďalej v gymnaziálnom Divadle v podkroví čítal Miroslav Kubičár návštevníkom podujatia z knihy “Asi Esther”, ktorej autorkou je Katja Petrowskaja. Autobiografický príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola rozvetvená autorkina rodina. Miroslav Kubičár priznal, že si vopred prečítal celú knihu: “Je to náročné čítanie. Ja čítam väčšinou faktografiu a tú väčšinou až tak neprecítite. Ale v tomto prípade, keď čítate o tom, že niekto vystrojí svojmu štrnásťročného synovi narodeninovú oslavu so štrnástimi obesencami na jabloni, tak táto predstava vás chytí nielen za rozum, ale aj za srdce.”
Aj Miroslava Kubičára sme sa opýtali, ktorú knihu by do projektu nominoval z vlastnej knižnice, ale nepochodili sme: “Neviem, či by sa sem niektorá z nich hodila. Ja čítam väčšinou životopisy. Aktuálne mám napríklad rozčítané rozhovory s Františkom Mikloškom.” Svojim trom deťom však riaditeľ púchovského gymnázia rozprávky čítaval a stále čítava, momentálne u nich v rodine letia rozprávky z Tisíc a jednej noci.
V poradí siedmym miestom na čítanie bola novootvorená kaviareň Podivný barón, kde Petra Pobežalová interpretovala text Pavla Sibylu “Niečo o orchideách”. “Je to pre mňa novinka, ale celkom zaujímavá, takže si ju v budúcnosti určite prečítam. Ak by som mala vyberať ja, tak by to bolo asi niečo od Oscara Wildea, ktorý je mojím obľúbencom. Som zaťažená skôr na klasickú literatúru, mám rada historické romány, ale aj dobré, ale staršie detektívne príbehy,” povedala nám v prestávke medzi prvým a druhým čítaním Petra Pobežalová.
Každý z čítajúcich zreprodukoval vybraný úryvok dovedna sedemkrát. Začínali o pol šiestej a krátko po deviatej hodine večer ich hlasy stíchli. Literárna akcia končila záverečnou afterpárty pre účastníkov podujatia nielen s hudobnou kapelou, ale aj tombolou.
Rado Varga