A máme tu Veľkú noc!
Nástup jari je každoročne spätý s 21. marcom – dňom jarnej rovnodennosti. Laicky povedané, rovnodennosťou nazývame okamih, počas ktorého sú fázy dňa a noci rovnako dlhé. Veľká noc je aj sviatkom, ktorý je azda najviac prepojený s prastarými pohanskými tradíciami. Jej termín je pohyblivý a okrem iného závisí aj od pohybu a fáz mesiaca. Veľkú noc totiž oslavujeme prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, nasledujúcom po jarnej rovnodennosti.
Na Zelený štvrtok sa jedli „zelené“ jedlá
Aj keď sa názov tohto dňa spája skôr s pozitívnymi konotáciami, Zelený štvrtok bol dňom smútočným. Predstavoval totiž deň, kedy sa konala biblická Posledná večera – na znak smútku sa dokonca zväzovali aj kostolné zvony. Časté bolo obradové umývanie sa v potoku pred východom Slnka – ľudia verili, že sa tak zbavia kožných problémov a zabezpečia si zdravie pre nadchádzajúce obdobie.
Na Zelený štvrtok platil prísny zákaz vyvárania bielizne, tento úkon totiž priťahoval negatívne sily a bytosti. Z obavy pred ich príchodom chlapci behali po dedine s rapkáčmi a hrkálkami, aby ich takýmto spôsobom odplašili. Realizovali sa aj úkony, ktorých cieľom bola magická ochrana dobytka – koňom na ochranu pred urieknutím do chvostov uväzovali červenú niť, kravám zase dávali chlieb s cesnakom, aby im strigy neuškodili.
Zelený štvrtok bol ideálnym dňom na siatie maku, hrachu, bôbu, tekvice a uhoriek – verilo sa, že tak, ako sú v tomto dni zviazané zvony, zaviažu sa do plodov aj kvety rastlín. Zeleninové jedlá, ktoré sa v tento deň konzumovali, mali zabezpečiť dobrú úrodu. Na Zelený štvrtok sa varili jedlá zo šťavelu, špenátu, či mladej žihľavy. Zaujímavým zvykom bolo tzv. nosenie mravcov, rozšírené takmer na celom území Slovenska. Ak nimi „obsypali“ nejaký dom, mali doňho ľudia radi chodiť, ak v ňom naviac bývali dievčatá, mohli rátať s mnohými nápadníkmi
Veľký piatok je dňom smútku
Veľký piatok bol v kresťanskom chápaní dňom Ježišovej smrti. Ľudia mu pripisovali moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast. Odporúčalo sa aj značkovanie dobytka, štepili sa mladé stromčeky. Veľký piatok bol zároveň dňom, kedy sa na krížnych cestách stretávali čarodejnice – ľudia verili, že ich škodlivá činnosť je namierená najmä proti dobytku, robili teda rôzne magické úkony na jeho ochranu. Ak napríklad gazdiná v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok priviazala maselnicu o nohu stola, prípadne ju položila pod stôl a jeho nohy obkrútila reťazou, striga nemohla nijakým spôsobom znehodnotiť mlieko. Ak mala gazdiná podozrenie, že striga krave už počarila, mala zo šípového prútia urobiť venček a „porobené“ mlieko cezeň precediť.
Hoci sa na Veľký piatok nesmelo pracovať na poli ani na záhrade, roľníci nezabúdali na ochranné magické praktiky. Existovali rôzne poverové spôsoby, ktorými sa malo preventívne zabrániť napr. tomu, aby na roliach a lúkach nevznikali krtince. Na Myjave chodil gazda po lúkach v čižmách namastených slaninou, na Liptove behali po poliach chlapci a krty plašili zvoncami. Zaujímavý zvyk sa viaže k Detve – detvianski gazdovia museli na ochranu pred krtmi trikrát obehnúť celé pole bez toho, aby sa čo len na chvíľu zastavili. Veľká časť zvykov sa orientovala aj na upevnenie zdravia a liečenie dlhotrvajúcich chorôb. Obľúbené bolo najmä ranné kúpanie a umývanie v tečúcej vode, ktorá mala odplaviť všetko zlé.
Biela Sobota – príprava na zmŕtvychvstanie a koniec pôstu
Bola zasvätená prípravám na Ježišovo zmŕtvychvstanie. V domácnostiach sa vznecoval tzv. živý oheň (vznecovaný archaic- ky – t. j. trením kremeňa), ktorý patril k tradičným jarným rituálom indoeurópskych národov. Novým ohňom za zapaľovala večná lampa a veľkonočná svieca – tzv. paškál. Pripravovali sa na ňom aj obradové veľkonočné jedlá – varila sa šunka, údené mäso, klobásy a huspenina. Masť zo šunky ľudia odkladali na liečenie rán – natierali si ňou popraskané nohy a chodidlá, ťažným volom zase natierali šije, aby im ich neodrelo jarmo.
V niektorých oblastiach Slovenska sa pripravovalo aj pečené jahňa, ktoré bolo pôvodne súčasťou staro- židovských veľkonočných rituálov. Dodnes sa v niektorých rodinách pečie aj veľkonočný baránok – symbol obety za utrpenie Krista. V tento deň bolo potrebné vyzametať celý dom – rodina tak mala zabezpečenú celoročnú ochranu pred hmyzom. Biela sobota bola rovnako ako Zelený štvrtok dňom priaznivým na siatie a sadenie.
Veľkonočná nedeľa v znamení osláv
Veľkonočnú nedeľu možno považovať za vyvrcholenie veľkonočného týždňa a sviatkov Veľkej noci celkovo. Gréckokatolíci očakávajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista už delil medzi všetkých prítomných. Ak by niekoho počas roka mátali strašidlá alebo svetlonosy, mal si spomenúť, s kým toto vajíčko jedol a negatívne pôsobenie hneď ustalo. Vo viacerých oblastiach sa ako hlavný chod jedla hydina, v ďalších zase bravčové mäso.
V posledné dni Veľkej noci sa ľudia mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Omrvinky z veľkonočného jedla sa odkladali a cez rok sa používali na liečenie. Zaujímavým zvykom bolo aj nosenie potravín na hroby mŕtvych predkov. Ľudia sa takýmto spôsobom snažili o zabezpečenie priazne, ochrany a pomoci predkov najmä v hospodárskej oblasti.
Veľkonočný pondelok – kúpanie a šibačka
Šibanie malo magický a plodonosný význam, úlohou oblievania vodou bolo zabezpečiť silu a krásu. V súčasnosti majú veľkonočné zvyky viacmenej rovnakú podo- bu, v minulých storočiach však v jednotlivých regiónoch Slovenska existovali badateľné rozdiely. Napríklad na Ponitrí začali chlapci šibať už v nedeľu popoludní a pokračovali na veľkonočný pondelok, v okolí Leopoldova zase poznali len šibačku – oblievať sa tu začalo až po prvej svetovej vojne. Od Oravy smerom na východ šibanie ustupuje – v týchto oblastiach sa najmä polievalo.