Lehota na odvolanie voči rozsudku vrcholí, MŠK Púchov plánuje „vyhodiť“ 12 tisíc eur

Dvestotisíc eur – to bola suma, ktorú mestská spoločnosť MŠK Púchov žiadala vyplatiť od svojej bývalej konateľky Kataríny Bradáčovej. Jej dvaja konatelia – najprv Ľubomír Luhový a po ňom aj Štefan Ondrička – použili z firemných peňazí niekoľko desiatok tisíc eur na vedenie súdneho sporu. Na úvod bolo treba zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 percent z vymáhanej sumy a právny zástupca MŠK Púchov Anton Školek si priebežne nechal vyplácať aj zálohové platby za zastupovanie pred súdom. Všetko nasvedčuje tomu, že MŠK Púchov namiesto toho, aby investoval do infraštruktúry alebo zabezpečil nové vybavenie pre športujúce deti, použije ďalších 12 tisíc eur na zaplatenie poplatku za odvolanie voči prvostupňovému rozsudku. Ten už bol obom stranám sporu z Okresného súdu v Považskej Bystrici doručený a v týchto dňoch vrcholí 15-dňová lehota na odvolanie.

MŠK Púchov podal žalobu voči Kataríne Bradáčovej ešte koncom roka 2015 a doplnil ju krátko po tom, čo Najvyšší kontrolný úrad vykonal v tejto mestskej spoločnosti kontrolu. Podľa žaloby mala bývalá konateľka nehospodárne prenajať volejbalovú športovú halu spoločnosti VŠK Púchov, rovnako nehospodárne obstarať oplotenie letného kúpaliska a aj vyplácanie odmien zamestnancom v roku 2014, kedy MŠK Púchov vykázala v účtovnej závierke stratu, bolo podľa žaloby považované za neefektívne. Suma sumárum: 200 tisíc eur.

Pre právneho zástupcu MŠK Púchov Antona Školeka to bola dôležitá suma, pretože tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní sa vypočítava z tarifnej hodnoty sporu. Ak by napríklad na súde bola vymáhaná škoda len 40 tisíc eur (oplotenie + odmeny), advokát by za každé pojednávanie mohol inkasovať len 500 eur. Takto mal však Anton Školek za každé pojednávanie garantovanú odmenu 825 eur, v prípade, že pojednávanie trvalo dlhšie ako dve hodiny, tak dvojnásobok. A pojednávaní, za ktoré Anton Školek zinkasoval 1650 eur, bolo veru neúrekom.

Katarína Bradáčová na prvých pojednávaniach bránila svoje konanie ako konateľky MŠK Púchov prostredníctvom svedkov. Postupne vypovedali bývalý primátor Marián Michalec, členovia bývalej dozornej rady MŠK Púchov, s. r. o., bývalá prednostka mestského úradu, poslanci mestského zastupiteľstva, ale aj dnes už bývalý hlavný kontrolór Miroslav Jurči. Anton Školek nenominoval na prvé štyri pojednávania ani jedného svedka, len si v tichosti mädlil ruky, keď hodinové ručičky nezadržateľne odrátavali čas pojednávania. Práve po vypočutí posledného svedka Miroslava Jurčiho Anton Školek vycítil, že sa spor blíži ku koncu.

Písal sa 6. február 2017 a bytčianskemu advokátovi sa podarilo oddialiť vynesenie rozsudku o neuveriteľných štrnásť mesiacov. Využil na to januárový požiar auta poslanca Lukáša Ranika a tvrdil, že v Púchove určitá organizovaná skupina organizuje teroristické akcie, ktoré podľa názoru Lukáša Ranika súvisia aj s týmto súdnym konaním. Prd sudcom doslova uviedol, že s ohľadom na svoju bezpečnosť zvažuje, či bude ako právny zástupca pokračovať ďalej. Zároveň navrhol, aby v celej veci boli vypočutí kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu a okrem toho aj Viliam Karas, ktorý v čase kontroly NKÚ pôsobil ako ekonomický poradca primátora Rastislava Heneka.

Z trojice členov kontrolnej skupiny sa napokon pred súd v úlohe svedkov postavili len Slavomír Škyrta a Rastislav Šenkarčin. Je naozaj zvláštne, že mlčanlivosti Najvyšší kontrolný úrad nezbavil Martu Kaveckú, ktorá bola vedúcou kontrolnej skupiny a na ktorú sa obaja jej kolegovia často odvolávali
pri svojich výpovediach. Slavomír Škyrta napríklad na záver svojej výpovede uviedol, že „za protokol je zodpovedný vedúci kontrolnej skupiny, ktorým v danom prípade bola Marta Kavecká“. Tá však v čase zbavovania mlčanlivosti už takmer rok pracovala pre primátora Rastislava Heneka ako ekonomická poradkyňa a bola aj nádejnou kandidátkou na uvoľnený post hlavného kontrolóra.

Po výpovediach oboch členov kontrolnej skupiny a Viliama Karasa sa Antonovi Školekovi podarilo vynesenie rozsudku oddialiť ešte dvomi obštrukciami. Na januárové pojednávanie, ktoré bolo vyhradené na prednesenie záverečných rečí oboch strán sporu, sa dostatočne nepripravil a vyhovoriac sa na zdravotnú indispozíciu požiadal sudcu Libora Kysuckého o minimálne týždňový odklad. Na februárovom súdnom pojednávaní už síce jeho záverečná reč odznela, ale v rámci nej predložil súdu údajne „nové“ dôkazy, kvôli čomu muselo byť pojednávanie opäť odročené a advokát Kataríny Bradáčovej Stanislav Rojko tak mohol svoju záverečnú reč predniesť až v marci.

Ešte predtým však Anton Školek oslovil Stanislava Rojka s návrhom, aby presvedčil svoju klientku, nech prizná aspoň čiastočnú vinu za spôsobenú škodu, na čo advokát Kataríny Bradáčovej pochopiteľne nepristúpil. Po jeho záverečnej reči sudca Libor Kysucký len ohlásil termín vynesenia rozsudku na 18. apríl, kedy už ale Anton Školek do súdnej siene neprišiel a poslal namiesto seba svojho koncipienta.

Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici v spore MŠK Púchov vs. Katarína Bradáčová má 28 strán, čiže presne toľko, koľko mal aj protokol Najvyššieho kontrolného úradu o vykonanej kontrole v MŠK Púchov spred dvoch rokov. Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Pri údajne nehospodárnom prenájme volejbalovej športovej haly napríklad žaloba tvrdila, že hala mala byť prenajatá za komerčný nájom, hoci v Zásadách o prenájme nebytových priestorov Mesta Púchov sa jasne uvádza, že tieto sa na majetok v správe MŠK Púchov nevzťahujú.

Podľa žaloby však MŠK Púchov mal majetok vo výpožičke. Sudca mal ale na vec iný pohľad: „Pokiaľ ide o slovo „správa“ opakovane použité v texte, je treba uviesť, že zákon č. 138/1991 Zb. opakovane používa slovné spojenie „správa majetku obce“ (§ 6 ods. 3, §6a). Naproti tomu v predmetnom článku je použité slovné spojenie „správu mestského majetku“ – teda slovné spojenie síce podobné, ale nie totožné s terminológiou, ktorá je použitá v zákone. Vzhľadom na tieto rozdiely v terminológii zásad a zákona súd dospel k záveru, že orgán, ktorý „Zásady“ prijal, nechápal slovo „správa“ iba ako synonymum pojmu „správa majetku obce“ v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., ale že orgán, ktorý zásady prijal slovo „správa“ chápal v čo najširšom zmysle ako „činnosť, ktorej cieľom je vedenie nejakých záležitostí“ s tým, že je bez významu, či subjekt, ktorý má určité oprávnenia k majetku mesta, tieto získal na základe zverenia majetku do správy alebo na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke,“ uvádza sa v rozsudku okresného súdu.

Žalobca ďalej požadoval takmer 17 tisíc eur v súvislosti so stavbou oplotenia letného kúpaliska, čo mal byť rozdiel medzi skutočnou obstarávacou cenou a ohodnotením stavby znalcom Milošom Kovaľom. „Žalovaná v súdenej veci skutočne poprela pravdivosť posudkov Ing. Kovaľa, pričom aj navrhla dôkazy, ktoré pravdivosť listín spochybňujú. Týmito dôkazmi sú jednak výsluch svedka Baštugu, ktorý okrem iného uviedol, že pôvodné pätky boli kopané bagrom a teda mali veľký priemer – okolo 1 metra. Naproti tomu Ing. Kovaľ (ktorý však pri búraní plota na rozdiel od svedka Baštugu nebol) vychádzal z toho, že je nereálne, aby jedna pätka mala objem 0,5 m3 a následne preto za nereálne posúdil množstvo nakladanej, odvážanej a uskladnenej sute. Táto skutková okolnosť (t.j. aký bol objem starých pätiek) však zjavne hrala dôležitú úlohu pre stanovenie ceny. Pretože v znaleckom posudku nie sú založené podklady na posúdenie objemu týchto starých pätiek, súd tomuto listinnému dôkazu neuveril,“ znie jedno zo zdôvodnení sudcu okresného súdu.

Ten v plnej miere zamietol aj snahu MŠK Púchov vymáhať financie od Kataríny Bradáčovej za vyplatené odmeny zamestnancom, ktoré mala byť škodou len preto, lebo boli vyplatené v roku, kedy firma vykázala stratu. „Pokiaľ ide o argument žalobcu, že podnikanie sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku (a že teda ak žalobca nemal zisk, žalovaná nemala odmeňovať pracovníkov), v prípade žalobcu zjavne nejde o spoločnosť založenú výlučne za účelom podnikania, ale žalobca má primárne iný účel (viď § 56 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka). Týmto iným účelom je to, aby v Púchove bola k dispozícii infraštruktúra potrebná pre profesionálny aj amatérsky šport, a teda nie je v rozpore s týmto účelom, pokiaľ žalovaná za účelom dosiahnutia tohto cieľa (funkčnosti športovísk) dodatočne motivovala svojich zamestnancov tým, že im poskytla odmeny,“ znie vysvetlenie v rozsudku.

Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, zamietnutie žaloby a priznanie súdnych trov vo výške 100 percent pre Katarínu Bradáčovú znamená pre mestskú spoločnosť MŠK Púchov nielen výraznú prehru, ale aj nutnosť hľadať finančné zdroje na vyplatenie z toho plynúcich záväzkov. Právnik Anton Školek má totiž s MŠK Púchov podpísanú skutočne lukratívnu zmluvu, ktorá mu umožňuje nechať si vyplácať okrem pravidelnej mesačnej odmeny aj odmeny za súdne úkony bez ohľadu na to, či bude firma v spore úspešná alebo nie. Školekove súdne trovy za desať pojednávaní sa budú pohybovať medzi 12 a 15 tisíc eur a je nepochybné, že v rovnakej výške budú aj trovy pre advokáta víťaznej strany, keďže advokátska vyhláška platí pre všetkých rovnako.

Právny zástupca spoločnosti MŠK Púchov si však prehru nepripúšťa a do celej záležitosti navyše „zamontoval“ aj Najvyšší kontrolný úrad. Podľa Antona Školeka totiž všetky súdne trovy v prípade konečného neúspechu bude platiť práve NKÚ. Oprávňuje ho k tomu svojské vysvetlenie ustanovení o intervencii v Civilnom sporovom poriadku. Už pred týždňom sme vám však priniesli stanovisko Naj- vyššieho kontrolného úradu, ktoré sa k osobným pocitom právneho zástupcu MŠK Púchov nebude vyjadrovať, keďže nemajú oporu v legislatíve.

Je takmer isté, že MŠK Púchov sa voči rozsudku okresného súdu odvolá. Do komunálnych volieb totiž zostáva už len 180 dní a Rastislavovi Henekovi, čoby obhajcovi primátorského kresla, by prehratý súdny spor a zbytočne vyhodených takmer 50 tisíc eur uškodilo. Aj preto sa s určitosťou nájde v kase MŠK Púchov 12 tisíc eur na odvolací poplatok. A nie náhodou poslanci schválili úpravu rozpočtu, kde presne 12 tisíc eur dostane MŠK Púchov na dokončenie chodníka na kúpalisku. Pôvodne ho mal športový klub realizovať z už schválenej viac ako miliónovej dotácie. Takto chodník zaplatí radnica a MŠK Púchov môže 12 tisíc eur použiť na „prospešnejšiu“ vec.

Rado Varga