Anton Školek si nepripravil záverečnú reč – ODROČENÉ!

Súdny spor medzi mestskou obchodnou spoločnosťou MŠK Púchov, s. r. o. a jej bývalou konateľkou Katarínou Bradáčovou sa chýli ku koncu. V pondelok 29. januára bolo naplánované v poradí ôsme pojednávanie, na ktorom mali odznieť záverečné reči oboch strán, po ktorých by prišiel rad na vyhlásenie rozsudku. Lenže zástupca žalobcu Anton Školek ostal verný svojej taktike zabezpečenia čo najväčšieho počtu odročení a podarilo sa mu to aj tentoraz. Vyhovoriac sa na zdravotnú indispozíciu oznámil sudcovi Liborovi Kysuckému, že si záverečnú reč nepripravil a požiadal o minimálne týždňový odklad. Sudca po chvíľkovom váhaní jeho žiadosti vyhovel, a tak záverečné reči odznejú na sviatok sv. Valentína – 14. februára.

Súdny spor, ktorý voči svojej bývalej konateľke Kataríne Bradáčovej iniciovala mestská obchodná spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o., sa vlečie už sedemnásť mesiacov. Advokát Anton Školek na prvom pojednávaní tvrdil, že dôvodom na začatie súdneho sporu je protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pri kontrole v závere roku 2015 skonštatoval nehospodárnosť pri riadení spoločnosti. Antonom Školekom vypočítaná údajná škoda dosahuje sumu cca 200 tisíc eur.

Bytčiansky advokát, ktorý na súdoch zastupuje nielen Mesto Púchov, ale aj drvivú väčšinu mestských obchodných spoločností, nominoval za svedkov aj dvoch z trojice kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu – najprv Slavomíra Škyrtu a po ňom aj Rastislava Šenkarčina.

Na súde tak nevypovedala iba posledná z členov kontrolnej skupiny, ktorá bola zároveň jej vedúcou – Marta Kavecká. Anton Školek však o svedecké výpovede kontrolórov NKÚ prejavil záujem až po štyroch pojednávaniach, na ktorých vypovedali ako svedkovia bývalý primátor Marián Michalec, bývalý kontrolór Miroslav Jurči či všetci bývalí členovia dozornej rady spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o..

Slavomír Škyrta vypovedal pred súdom v októbri, ale relevantne sa vedel vyjadriť len k vyplácaniu odmien pre konateľku, čo súd už príliš nezaujímalo, keďže to bolo predmetom súdneho konania. Pri otázkach ohľadom nájomných zmlúv, resp. nehospodárnej výstavby oplotenia sa Slavomír Škyrta vyhovoril na fakt, že týmto oblastiam sa počas kontroly prioritne venovali jeho zvyšní dvaja kolegovia.

Rastislav Šenkarčin potom na novembrovom pojednávaní predsa len poskytol viac informácií. Viackrát sa však dostal aj do úzkych – najviac azda pri vysvetľovaní kontroly verejného obstarávania rekonštrukcie oplotenia kúpaliska. Kontrolnej skupine totiž bolo známe, že k oploteniu boli vyhotovené tri znalecké posudky, ale kontrolóri zobrali do úvahy iba jeden, a to na základe konzultácie s právnym oddelením NKÚ a Komorou súdnych znalcov v oblasti stavebníctva.

Na otázku právneho zástupcu Kataríny Bradáčovej však Rastislav Šenkarčin nedokázal presne identifikovať, o akú komoru súdnych znalcov ide, kde má sídlo a ktorá osoba za ňu reálne vystupuje. Poriadne sa zapotil aj pri ďalej otázke, či mala kontrolná skupina vedomosť, že Ing. Kovalovi, ktorý znalecký posudok vypracoval a NKÚ si ho vybrala za jediný relevantný, bol práve zaň uložený trest za disciplinárne previnenie. Vo svojej výpovedi tvrdil, že o niečom takom nemal žiadnu vedomosť.

Po Rastislavovi Šenkarčinovi vypovedal pred súdom ešte Viliam Karas a venoval sa hlavne otázke prenajímania športovej haly spoločnosti VŠK Púchov, s. r. o.. Po jeho svedeckej výpovedi obidve strany oznámili súdu, že sú pripravené doručiť listinné dôkazy práve k problematike hospodárnosti využívania športovej haly za minulé obdobie a teraz. Sudca Libor Kysucký na základe toho odročil pojednávanie na 29. januára 2018 s tým, že obe strany majú lehotu na doručenie posledných listinných dôkazov do 15. januára 2018.

Antonovi Školekovi však vytýčená lehota v trvaní 50 dní na splnenie sudcom danej úlohy nestačila. Svoje listinné dôkazy doručil súdu až 23. januára 2018, teda osem dní po uplynutí stanovenej lehoty. Urobil tak zjavne úmyselne dúfajúc, že protistrana sa nestihne k jeho podaniu vyjadriť a sama tak bude žiadať odročenie pojednávania.

Lenže advokát Kataríny Bradáčovej Stanislav Rojko sa so Školekovými listinami nielenže stihol zoznámiť, ale zaujal k nemu aj potrebné stanovisko, ktoré v písomnej podobe na súd doručil štyri dni pred pojednávaním. Okresný súd v Považskej Bystrici zbytočne celú vec nezdržiaval a spomínané stanovisko doručil do elektronickej schránky Antona Školeka tak, aby na pondelkovom pojednávaní už mohli odznieť len záverečné reči oboch advokátov.

Na pondelkové pojednávanie však prišiel Anton Školek bez pripravenej záverečnej reči. Na úvod skúsil pred sudcom Liborom Kysuckým zaprieť, že mu bolo stanovisko žalovanej strany doručené do elektronickej schránky. Lenže sudca neváhal, stanovisko nechal vytlačiť a poskytol ho priamo v pojednávacej miestnosti Antonovi Školekovi spolu s krátkou lehotou na jeho preštudovanie. Prekvapený advokát viac ako štúdiu stanoviska protistrany venoval čas premýšľaniu nad ďalším postupom, keďže tušil, že po tom, čo dočíta predloženú listinu, už sudcovi nebude nič brániť vyhlásiť priestor pre záverečné reči.

A naozaj sa tak stalo – sudca Libor Kysucký oznámil obom stranám, že je čas pre záverečné reči a ako prvý dostal slovo Anton Školek. Ten použil klasickú „školácku“ výhovorku a požiadal sudcu o týždňovú prípravu na záverečnú reč, keďže si ju nemohol pripraviť z dôvodu zdravotnej indispozície. Sudca po krátkom váhaní nakoniec vzal do rúk kalendár a s obomi stranami sa dohodol na ďalšom pojednávaní 14. februára 2018. To by malo byť už naozaj posledné a možno sa dočkáme zo strany sudcu aj vyhlásenia rozsudku.

Ak vás zaujíma, koľko peňazí zinkasoval Anton Školek za krátke polhodinové „divadielko“ ovplyvnené údajnou zdravotnou indispozíciou, tak vedzte, že je to 825 eur a k tomu aj cestovné náhrady. Teda suma, na ktorú priemerný Slovák musí robiť celý jeden mesiac.

Pripravil Rado Varga