JUDr. Pavol Crkoň: Prázdne „slniečkárske“ vyhlásenia už nestačia!

Ako dnes, tak aj v roku 2017 to bolo veľa slov o ničom, a to aj z úst vtedajšieho viceprimátora Hvizdáka!

Vedeli ste, že náš starý kultúrny dom sa radí k najvýznamnejším stavbám, ktoré navrhla významná slovenská architektka Viera Mecková? Je autorkou  desiatok architektonických stavieb a interiérov po celom Slovensku a laureátkou prestížnej Ceny Emila Belluša za rok 2003 za celoživotné architektonické dielo. A to čo malo byť naším mestským architektonickým skvostom, sa pre nesprávne rozhodovanie bývalého a súčasného vedenia mesta, zmenilo na chátrajúcu budovu. A tak dom kultúry od výnimočnej architektky doslova prehráva svoj boj o prežitie. https://mypovazska.sme.sk/c/22854812/dom-kultury-od-vynimocnej-architektky-prehrava-svoj-boj-o-prezitie.html

Pripomeňme si čo sa stalo? V roku 2003 sme prišli o kus našej kultúrnej identity, o mestotvorný prvok, ktorý majú mnohí Púchovčania dodnes v srdci. Pôvodný majiteľ predal kultúrny dom, z čoho boli Púchovčania sklamaní. Mnohí pomáhali pri jeho stavbe, chodili doň na rôzne predstavenia. Kultúrny dom, ktorý  bol vo vlastníctve Makyty sa predal trenčianskej firme. Mestský Dom kultúry v ňom ešte chvíľu sídlil, potom sa presťahoval do provizórnych priestorov na Námestie slobody, lebo jeho nový majiteľ sa dostal do sporu s mestom, ktoré mu odmietlo platiť náklady spojené s prevádzkou mestskej kultúry. Namiesto zaplatenia dlhu 16 000 EUR sa vtedajšie vedenie rozhodlo postaviť novú budovu v tesnej blízkosti pôvodného domu kultúry.

Vtedajšie vedenie mesta spolu aj s niektorými poslancami, ktorí do dnešných dní okupujú poslanecké lavice, odôvodňovali výstavbu nového domu kultúry potrebou vytvoriť vhodné priestory pre naše deti a ich záujmové krúžky. Bola to len zámienka, ako začať stavať. Podľa projektovej dokumentácie museli vedieť, že miesto pre naše deti sa v novom dome kultúry nenájde. Časť priestorov sa rozpredala súkromným záujemcom, však čo tam po našich deťoch!  Už vtedy som ako občiansky aktivista bojoval proti výstavbe nového kultúrneho stánku, nakoľko po rokovaniach s majiteľom starého domu kultúry mi bolo jasné, že problém nie je v ňom, ale vo vedení nášho mesta  a v ľuďoch, ktorí chceli za každú cenu si niečo dokazovať. Podarilo sa mi vyjednať s majiteľom starého domu kultúry podmienky, podľa ktorých bol ochotný prenajať viac ako 1500 m2 plochy pre potreby nášho mesta a to všetko za cenu prenájmu 1 EUR mesačne.

 

Vlastník domu kultúry chcel zvyšné plochy (napr. reštauráciu Kukačku) využívať pre svoje komerčné účely. Nič viac, nič menej. Mal spracovaný projekt celkovej rekonštrukcie tejto budovy, no dlhodobo chýbala vôľa na strane nášho mesta. Kto si na tie časy pamätá, vie ako to dopadlo. Celá moja iniciatíva prenájmu starého domu kultúry pre potreby nášho mesta bola v miestnych  púchovských  novinách zahmlievaná a zosmiešňovaná. Aj priestory, ktoré naše mesto roky využívalo pre svoje potreby, po ukončení zmluvného vzťahu odovzdalo vlastníkovi starého kultúrneho domu  naozaj spôsobom nehodným kultúrnych ľudí.

Kinosála a malá bábková sála zostali ako stavenisko. Kreslá boli vytrhané, všetko čo nebolo doslova pribetónované k stavbe bolo vyvezené na skládku odpadu. O tejto kapitole našich „kultúrnych ľudí“ vo vedení mesta sa do dnešného dňa v našich miestnych médiách nedočítate. Zato fotografie zdevastovaného interiéru používa aj súčasný kandidát na primátora p. Hvizdák, ale bez dôvetku, že do tohto stavu sa starý dom kultúry dostal najmä vinou aj jeho vedenia. Veď bol dlhé roky viceprimátorom mesta a dlhý čas zastupujúci primátor mesta.

 

Stavba Divadla trvala niekoľko rokov a stála nás takmer 6 miliónov EUR (tak „hospodárne“ stavali, že za tieto peniaze nevyšlo ani na klimatizáciu). A spory neutíchali. Čo sa dialo ďalšie roky? Ani Henek ako aj jeho predchodca nedokázal nájsť rozumné riešenie. A tak namiesto rokovania o urovnaní sporov, či o nájdení kompromisu, ktorý by bol v záujme všetkých Púchovčanov sa zo strany vedenia mesta robili len „proforma vyhlásenia“ a starý kulturák ďalej chátral. Dokonca v roku 2017 majiteľ objektu Miroslav Dokupil vyjadril ochotu rokovať o predaji stavby s majiteľom pozemku pod stavbou, teda mestom Púchov. A to bol ten čas, kedy sa všetko mohlo zvrátiť a starý kulturák ožiť a slúžiť opäť občanom. Avšak ako Henek, tak aj Hvizdák v roli viceprimátora, ktorý celé mesiace mal právomoci zastupujúceho primátora, okrem mediálneho humbuku a fotiek v ruinách starého kulturáku neurobili nič. Henek sa ako vždy nezabudol verejne vyjadriť, ako mu na riešení tejto situácie záleží.  https://www.puchovskenoviny.sk/wp-content/uploads/2016/04/PN_7_final.pdf

Škoda len, že na rozdiel od Heneka a Hvizdáka, ktorý vždy rád vystupoval v roli kultúrneho atašé Púchova, ochotu riešiť tento spor mal len Dokupil. A dôkazom toho, že vedenie mesta sa k celej veci postavilo neseriózne, je aj vyhlásenie Dokupila po jednaní v roku 2017, že s „podvodníkmi“ vo vedení mesta nechce mať nič spoločné.

Uvedomme si, že viceprimátor nie je malá funkcia. Hneď po primátorovi je to pozícia s mocou riešiť správu vecí verejných. A preto vnímam ako  mimoriadne zavádzajúce vyhlásenie kandidáta na primátora Hvizdáka, že on je schopný pripraviť prijateľné podmienky pre majiteľa starého domu kultúry. Prečo  tak už neurobil v čase, keď bol viceprimátor a hlavne zastupujúci primátor so všetkými právomocami? Veď to bol aj  on, čo ako člen vedenia mesta v roku 2017 nemal záujem dotiahnuť kauzu starého kulturáku do úspešného konca.

Faktom je, že Heneková ako aj Henek s Hvizdákom  pre starý kulturák urobili veľké  NIČ. A tak, aj  počas ďalšieho  Henekovského obdobia objekt bývalého domu kultúry viditeľne chátral a stal sa tak nedôstojným objektom pre priľahlé okolie. A bolo by načase, aby p. Hvizdák prestal rozdávať falošné sľuby. Už viedol naše mesto a nie krátku dobu a ukázal čo v ňom je. Minimálne pri dome kultúry sa vôbec neosvedčil. Nastávajúce ťažké časy potrebujú skutky a reálne činy, falošné sľuby , či „slniečkárske“  vyhlásenia nám toto obdobie nezľahčia, skôr naopak.

A čo ďalej? Dnes máme v meste vedľa seba dva kultúrne stánky, ktoré k sebe architektonicky nepatria, prišli sme o pekný park v centre mesta a hlavne sme prišli o dobré medziľudské vzťahy.  Existuje vôbec nejaké riešenie? Určite áno. Ale nie s už recyklovanými kandidátmi na primátora, ktorí už ukázali ako (ne) vedia problémy mesta riešiť.

Ja na rozdiel od nich nedisponujem prázdnymi sľubmi, ale serióznym vyhlásením zmluvných strán o prenájme viac ako 1500 m2 plochy už z roku 2010, ktoré nič na svojej aktuálnosti nestratilo. A záujem riešiť túto kauzu v prospech mesta mi nedávno potvrdil aj samotný p. Dokupil. Podľa jeho vyjadrenia čaká len na zmenu vo vedení nášho mesta.

Vrátiť Púchovčanom starý kulturák  považujem za spôsob, ako napraviť historické krivdy a zlé rozhodnutia predchádzajúceho aj doterajšieho vedenia mesta. Keď som dokázal vyjednať podmienky prenájmu ako občiansky aktivista, návrat starého domu kultúry do rúk nášho mesta z pozície primátora, by som určite,  na rozdiel od predchodcov, dotiahol do úspešného konca.