Medaila sv. Gorazda aj pre Miroslava Sojčáka
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan pri príležitosti Dňa učiteľov ocenil 82 učiteľov a pedagógov za ich mimoriadne úspechy a prácu v oblasti výchovy a vzdelávania v rámci rozvoja školstva. Veľkú medailu sv. Gorazda si prevzalo 26 ocenených, Malú medailu sv. Gorazda 34 ocenených a ďakovné listy 22 ocenených učiteľov a pracovníkov v školstve.
Medzi vyznamenanými boli aj štyria pedagógovia na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Veľkú medailu sv. Gorazda si prevzali Rudolfa Novotná z Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou, Miroslav Sojčák zo Strednej odbornej školy v Púchove a Pavol Kuchárek zo Strednej odbornej školy v Starej Turej. Malú medailu sv. Gorazda si domov odniesla Regina Vraždová z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne.
Odovzdávania ocenení sa za Trenčiansky samosprávny kraj zúčastnila Daniela Hilčíková, vedúca odboru školstva a kultúry Úradu TSK.
„Najvyššie rezortné ocenenia svedčia o tom, že práca učiteľa je nielen povolaním, ale predovšetkým poslaním. Menovaní pedagógovia svoje životné poslanie napĺňajú v pravom zmysle slova. Ich ocenenie je zároveň aj ocenením kvality stredných škôl v Trenčianskom kraji, a to tak gymnázií, ako aj stredných odborných škôl. Úprimne sa pripájam ku všetkým gratuláciám a želám oceneným veľa zdravia, elánu a optimizmu pri ich náročnej a zodpovednej práci,“ uviedla Daniela Hilčiková v reakcii na ocenenia pedagógov.
Medaily svätého Gorazda udeľujú každoročne ministri školstva pri príležitosti Dňa učiteľov pedagógom, školským pracovníkom a pracovníkom v iných oblastiach spoločenského života od roku 1999. Laureáti ocenenia ich získavajú za záslužnú prácu pre školy a žiakov. Ide o najvyšší stupeň ocenenia v rezorte školstva, ktoré sa preberá spolu s plaketou Jana Amosa Komenského. Tohtoročné slávnostné odovzdávanie vyznamenaní prebehlo v priestoroch hotela Bôrik v Bratislave.
Je neuveriteľné, za čo všetko je možné na Slovensku dostať medailu ministra. Bol som aj kolegami svedkom, ako ocenený pán ,,pomohol´´ SOŠ Púchov. Začalo to odobraním telocvične, ktorá sa asi viac hodila na komerčné využitie. Vybavenie telocvične, ako žinenky, ribstoly, kozy, kone, švédske bedne sa asi tiež hodili viac na iný účel, ako na telesný rozvoj žiakov. Vybavenie strojárskej dielne ako sústruhy, frézovačky, vŕtačky, obrážačka na odborný výcvik žiakov? Tiež našli lepšie využitie. A ako bonus školský Multicar. Znechutenie a zatrpknutosť učiteľov, žiakov a zamestnancov školy pomaly vyprchalo, ale nezabudli sme na čin, ktorý školu takmer zlikvidoval. Pán v škole nikdy neučil, údajne v dávnej minulosti robil majstra na dielňach, ale to bolo ešte Stredné odborné učilište pri Gumárňach 1.mája v Púchove, ktoré okolo roku 2000 sa zlúčilo so SPŠ Chemickou a Odevnou školou pri podniku Makyta Púchov. A teraz za to všetko medaila a v budúcnosti možno aj busta na župnom dome. Môže byť lepší príklad absurdistanu, ktorý sa tu asi snaží niekto vybudovať?
On zato predsa nemôže, že ho niekto ocenil – treba sa skôr zaujímať, KTO ho nato ocenenie navrhol
To je pravda, ale pri čo len špetke sebareflexie by tú medailu neprevzal.
Ak to bolo skutočne tak ako píšete, potom ocenenie takého človeka má absolútne nulovú hodnotu a je jedno aká ceremónia sa okolo toho spraví.