Na halovom turnaji púchovských futbalových legiend
Športová hala STC Púchov patrila v druhú decembrovú sobotu legendám púchovského futbalu. Dlhoročný hráč a neskôr tréner Púchova Stanislav Mráz po druhý raz zorganizoval halový turnaj o Pohár STC, na ktorom sa stretli známe futbalové tváre z čias, keď Púchov pôsobil v II. futbalovej lige či neskôr dokonca v najvyššej slovenskej súťaži. Po úspešnom prvom ročníku, ktorý sa konal v januári 2016, hlavný organizátor avizoval, že pre ďalší ročník zvolí predvianočné obdobie a slovo dodržal.
Prvenstvo z premiérového ročníka prišiel obhajovať bratislavský Špedservis, vedený Andrejom Porázikom. Žilinský tím priviedol Ľubomír Nosický a domáci Púchov vytvoril dovedna tri mužstvá.
„Podobne ako pri organizácii prvého ročníka nebolo jednoduché zabezpečiť účasť toľkých hráčov, ale veľmi mi s tým pomohol Peter Revák. Máme tu aj bývalých reprezentantov – z Bratislavy prišiel Jozef Valachovič, za Žilinu bude hrať Rado Zábavník. Z Púchova sme tentoraz vytvorili až tri tímy – pod hlavičkou Gumárne 1. mája to sú hráči tej najstaršej generácie, za Matador Púchov nastúpili hráči ako bratia Vavríkovci či Robo Petruš, ktorí vybojovali postup do najvyššej súťaže, nuž a za Conti Púchov si zahrali Zdeno Štrba a spol., ktorí vybojovali najväčšie úspechy v najvyššej súťaži,“ okomentoval účasť na turnaji hlavný organizátor Stanislav Mráz.
Kým počas prvého ročníka sa hrali dvadsaťminútové zápasy, tentoraz boli stretnutia o päť minút kratšie. „Trošku dlhšie sme sa zvítavali, a tak sme usúdili, že čas ušetrený pri hre potom všetci veľmi radi využijeme na spoločnom poturnajovom stretnutí,“ s úsmevom skonštatoval na margo zmeny harmonogramu turnaja Stanislav Mráz.
Pre väčšinu hráčov to už bola druhá účasť na turnaji, ale našli sa aj nováčikovia, ako napr. Ľuboš Perniš, Tomáš Bernady či Peter Čvirik. Prišiel aj Mário Breška a hoci nemohol hrať, pozrel si každý zápas svojich bývalých spoluhráčov. Niektorí už síce zavesili kopačky na klinec, ale pri futbale zostali pôsobiť ako tréneri. Príkladom je Róbert Petruš, ktorý v 43 rokoch trénuje malých žiačikov v prešovskom Tatrane.
„Dlho som veru v Púchove nebol, ešte kým som pôsobil na Považí, v susednom Trenčíne, prišiel som sa z času na čas pozrieť na futbal, ale potom sa vypadlo nielen z najvyššej súťaže, ale aj z prvej ligy a futbalová kvalita výrazne klesla. Musím ale povedať, že športový areál je naozaj prekrásny a verím, že čoskoro sa mu vyrovná aj kvalita púchovského futbalu,“ povedal nám počas jednej zo zápasových prestávok Róbert Petruš, ktorý v Púchove odohral päť sezón a bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o postup Matadoru do najvyššej súťaže.
„Rád spomínam na všetky tie sezóny, keď sme hrali v druhej lige prím a podarilo sa nám v roku 2000 vybojovať vytúžený postup. Bola tu fantastická partia, odviedli sme tu kus roboty a veľmi som sa na stretnutie so spoluhráčmi tešil. Bez výnimky, lebo všetkých som mal veľmi rád.“
Róbert Petruš vsietil na turnaji za svoj Matador Púchov päť gólov a rovnakou streleckou bilanciou sa mohol pochváliť aj Zdeno Štrba, ktorý s desiatkou na chrbte viedol tím Conti Púchov: „Rado Kunzo mi ukradol „šestku“, s ktorou som tu hrával, tak mi dali „desiatku“. Nebol som v Púchove možno aj desať rokov a som veľmi rád, že až na pár výnimiek sme sa tu všetci zišli. Mám na pôsobenie v Púchove len tie najlepšie spomienky, ani nie tak na konkrétne zápasy, ale skôr na tú futbalovú dobu ako celok, keď sa nám podarilo postúpiť, obsadiť v najvyššej súťaži najprv šieste miesto, neskôr druhé, vybojovať Slovenský pohár, účasť vo futbalovej Európe.“
Zdeno Štrba pôsobil v Púchove do roku 2002, kedy prestúpil do Žiliny a prepracoval sa až do slovenskej reprezentácie, za ktorú si zahral aj na svetovom šampionáte v Južnej Afrike. „Aktívnu futbalovú činnosť som ukončil pred štyrmi rokmi v Myjave, neskôr som si zahral ešte za menšie rakúske tímy v nižších súťažiach a momentálne už len za starých pánov,“ zhodnotil svoje momentálne futbalové pôsobenie 40-ročný Zdeno Štrba.
Samotný turnaj legiend otvoril súboj bratislavského Špedservisu s Gumárňami 1. mája. Obhajca vyhral tesne 4:3, ale v súboji s Matadorom už zaváhal a stratil body po remíze 4:4. Matador potom remizoval aj so Žilinou, a keďže zdolal aj Gumárne 1. mája, stále živil šancu nielen na medailu, ale aj na celkové víťazstvo. O tom sa nakoniec rozhodovalo v súboji medzi Žilinou a Špedservisom, v ktorom vyhrali Žilinčania presvedčivo 10:3 a v záverečnom zápase celého turnaja si už mohli dovoliť aj prehru s Gumárňami 1. mája. O treťom mieste sa rozhodovalo v „bratovražednom“ súboji medzi Matadorom a Conti – Štrba a spol. boli úspešnejší a vyhrali 9:5.
Výsledky turnaja: G1M Púchov – Bratislava 3:4, Conti Púchov – Žilina 4:7, Bratislava – Matador Púchov 4:4, G1M Púchov – Conti Púchov 0:3, Matador Púchov – Žilina 3:3, Conti Púchov – Bratislava 1:3, Matador Púchov – G1M Púchov 3:1, Žilina – Bratislava 10:3, Matador Púchov – Conti Púchov 5:9, Žilina – G1M Púchov 3:4.
Konečné poradie: 1. Žilina 7 b. (23:14), 2. Bratislava 7 b. (14:18), 3. Conti Púchov 6 b. (17:15), 4. Matador Púchov 5 b. (15:17), 5. Gumárne 1. mája Púchov 3 b. (8:13)
Pripravil Rado Varga
čo ma spoločné Porázik s Púchovským futbalom okrem toho, že ho takmer doviedol k úplnému zániku? tam nech si ide kopať za Dubnicu…
Najskôr nech povracia dlhy kamarátom,ktoré tu narobil. A nie malé:)))
Veď on vie prečo rýchlo zbalil svoju rodinku do Bratislavy!!! On má ešte tú drzosť sa tu pretŕčať!!!
Toto svedčí o jeho charaktere.!!!
Takýchto „charakterov“ je v Púchove veľa. Okradnúť a nič nevrátiť. A tváriť sa, že je všetko ok.