Ochotníček postúpil na celoslovenskú divadelnú prehliadku
Po troch rokoch má divadelný súbor Ochotníček opäť namierené na celoslovenskú prehliadku detskej divadelnej tvorivosti „Zlatá priadka“ v Šali. Mladí púchovskí herci z DDŠ Ochotníček totiž vyhrali krajskú divadelnú prehliadku „Rozprávkové javisko“ s hrou „Iba také nafúknuté nič“. Na domácej pôde predstihli svojich odvekých rivalov – DDS Bebčina z Novej Dubnice. Tí sa s hrou „Bujnenie porastov“ prebojovali iba do širšieho výberu pre celoslovenskú prehliadku v Šali. O najčerstvejšom úspechu púchovských divadelníkov sme sa rozprávali s vedúcim súboru a režisérom Petrom Hudákom.
⬤ S deťmi ste v tejto sezóne nacvičili hneď dve predstavenia – okrem víťaznej hry „Iba také nafúknuté nič“ aj predstavenie „Mama má Emu, Ema má pubertu“. Aký bol dôvod?
Dôvod bol prozaický. V súbore mám 34 detí, všetky vo veku 12 až 15 rokov, tak som si ani nevedel predstaviť, že by boli naraz na javisku. Nikto z nich by si príliš nezahral a bolo by veľmi náročné takú masu detí ukočírovať a nacvičiť s nimi predstavenie. Čo puberťák, to vtipná poznámka na akúkoľvek repliku, ktorá tam odznie.
⬤ Témy oboch predstavení sú dosť rozdielne. Úmyselne?
Hľadali sme tému, načali sme všelijaké možné a samozrejme hľadali sme dve. Prvú sme našli pomerne rýchlo, s deťmi sme sa zhodli, že to bude téma puberty a tú druhú som priniesol ja – oprášili sme starú židovskú legendu o mŕtvej neveste a vznikla hra, ktorá sa zamýšľa nad tým, ako je v tejto dobe dôležitá duchovná stránka života. Je to možno pre deti v puberte ťažká téma, ale práve v tejto dobe, keď si deti vyberajú, kde budú študovať na strednej škole, som mal ambíciu, aby sa začali zamýšľať aj nad svojím duchovným životom, nad tým, kedy a s kým sú šťastní.
Decká v súbore dostali na výber, kto sa pre akú hru rozhodne a na prekvapenie sa rozdelili takmer na presnú polovicu. To „pubertálne“ predstavenie predsa len lákalo o niečo viac detí.
⬤ Už po premiére ste sa vyjadrili, že hru „Mama má Emu…“ si pripravili deti z 90 percent bez vás…
Možno tých percent bolo osemdesiat (smiech), ale každopádne boli decká do tvorby celého predstavenia určite podstatne viac zapojené ako v minulosti. Chceli sme, aby to bolo čo najspontánnejšie a zo života, a tak sme do predstavenia implementovali aj štyri premietania. Deti si samé natočili niečo ako dokumentárny film, ktorý priniesol odpovede na otázky z ich života. Ja som pri tom vymýšľaní príliš neasistoval, vznikli tak štyri videodokrútky s názormi na tému puberty – čo im komplikuje život, ako sami seba vnímajú. Aj pre rodičov to bolo určite zaujímavé predstavenie, keďže prinieslo názory ich vlastných detí – čo sa im páči a čo nie, ako sú prekvapení z toho návalu hormónov a podobne.
⬤ Pravdepodobne aj preto bola táto hra divácky atraktívnejšia…
Nie je to typické divadelné predstavenie, ale skôr nejaká dramaticko-dokumentárna koláž, ak by som to tak mohol nazvať. Určite bola zaujímavá pre Púchovčanov, rodičov a priateľov, už len preto, že tam videli názory, ktoré boli spontánne a musím povedať, že aj vtipné. Pre decká to bolo cenné v tom, že samé si písali scenár, jednotlivé repliky, samé si to natáčali, zostrihali, bol som naozaj v úzadí.
Musím podotknúť, že aj keď by sa mohlo zdať, že je pomerne ľahké takúto hru nacvičiť, keďže deti hrajú seba samých, práve v tomto veku prichádza obdobie, kedy sa na javisku doslova strážia, sledujú, čo majú oblečené, ako majú spravený účes, ako intonujú, nevedia sa uvoľniť. Stále sa kontrolujú a chcú pôsobiť dospelejšie ako naozaj sú.
⬤ Na krajskú prehliadku však hra „Mama má Emu, Ema má pubertu“ nepostúpila, vlani ste skončili s hrou o neposlušných deťoch na krajskej prehliadke na treťom mieste. Nezanevriete kvôli tomu na pubertálne témy?
Bavili sme sa o tom aj s porotou, mne bolo jasné, že to predstavenie nie je až také divadelné, nespĺňa teoretické poučky o divadelnej krivke a podobne. Myslím si však, že pre deti, ale aj divákov bolo ďaleko cennejšie, že sa bavíme o etape života, ktorú aktuálne žijeme a navyše, ako som už spomenul, samotní herci výraznou mierou prispeli k celej koncepcii predstavenia. Bolo to jednoducho ich predstavenie. Aj za tú cenu, že to nebude tak dobre hodnotené porotou. Pre ne to bol zážitok na celý život.
⬤ Úspech vám však priniesla hra „Iba také nafúknuté nič“…
Tá druhá hra bola divadelnejšia s podstatne vážnejšou témou. V protiváhe k vážnosti témy sme viac pracovali s obrazotvornosťou. Je tam kopec divácky atraktívnych finesov, práca so svetlom, s látkou. Motívom bola síce stará židovská legenda o nepokojnej duši zomrelej, ktorá sa prevteľuje do živých tiel a šarapatí po svete, ale my sme vychádzali už z podoby, ktorú ako „Mŕtvu nevestu“ spracoval Tim Burton.
Na moje milé prekvapenie decká zaujala hĺbka témy, dlho sme sa rozprávali o duši, o motivácii konania ľudí. Na javisku vznikol zaujímavý kolektív – nováčikovia v kombinácii s ostrieľanými hercami v jednom momente strašne „žrali“ hru.
⬤ A nakoniec z toho bolo víťazstvo na krajskej prehliadke a postup do Šale. Očakávali ste to?
Minulý rok sme na krajskej prehliadke skončili na treťom mieste a trošku nás to prekvapilo, pretože sme mali pocit, že sme zahrali vynikajúco a že sme boli lepší ako kamaráti z Novej Dubnice. Porota to videla trošku inak a poslala obidve novodubnické predstavenia ďalej – jedno priamo do Šale a druhé do širšieho výberu.
Aj decká mali trošku pocit nespravodlivosti. Našim najväčším súperom bol opäť súbor Bebčina, vyhral regionálnu prehliadku, kde porotcovia nešetrili chválou na jeho adresu a oprávnene tak boli favoritom. Príliš som s postupom nepočítal, o to väčšia je moja radosť, keďže do Šale sme sa prebojovali po troch rokoch. Deti boli dojaté, veď pre niektoré je to naozaj posledná sezóna, majú po 15 rokov a v pravidlách súťaže je vekové rozpätie hercov obmedzené.
⬤ Celoslovenská prehliadka vás čaká v Šali. Budete ešte úspešné predstavenie vylepšovať?
Chceme určite odohrať jednu verejnú reprízu a niekoľko školských predstavení. Máme šťastie, že vlani sme si urobili dobré meno medzi školami s hrou o neposlušných deťoch, mala výborné ohlasy a už teraz nás kontaktujú, že chcú vidieť nové predstavenie. A budeme vylepšovať drobnosti.
Pripravil Rado Varga