Štyri dni s Annou Frankovou na ZŠ J.A. Komenského

Na základe pretrvávajúcej spolupráce s Gymnáziom Púchov sme v uplynulých dňoch s neskrývanou zvedavosťou opakovane navštívili putovnú výstavu Anny Frankovej hosťujúcu práve na jeho pôde. Vďaka ústretovosti a úsiliu kolegov z gymnázia sa mohli naši ôsmaci a deviataci v stredoškolskom prostredí oboznámiť s pre nich doposiaľ málo známymi aspektmi pozoruhodného (no bohužiaľ predovšetkým tragického) osudu Anny Frankovej a jej rodiny.

Pravdepodobne pre každého zo zainteresovaných návštevníkov (kvarteto našich tried nevynímajúc) bolo silným zážitkom preniknúť čo najhlbšie do kľukatých cestičiek dejinného vývoja prvej polovice 20. storočia.

Výborne pripravená a vďaka vedomostne podkutým dvojiciam sprievodcov z radov študentov gymnázia hlavne pútavo-náučným spôsobom interpretovaná expozícia, našich žiakov ohromila. Jej „prebádanie“, na konci ktorého si domov na pamiatku odniesli aj pamätný odznak Anny Frankovej, im pomohlo zorientovať sa v základných reáliách predstavovanej problematiky.

Po návrate do školských lavíc sa začal napĺňať tvorivý zámer tzv. „dejepisného dňa inak“. Jeho cieľom bolo uviesť do života nevšedný, interaktívny rozmer výkladu histórie. Žiaci „Komenčáku“ preto zotrvali v atmosfére pohnutej doby 2. svetovej vojny a holokaustu aj naďalej. Všetky štyri dni žiaci absolvovali starostlivo pripravený program originálneho seminára s názvom „Deň s Annou Frankovou“. Myšlienka zrealizovať pre žiakov našej školy tento typ vybočenia z bežného rozvrhu skrsla v hlave učiteľov Mgr. Jany Brišovej a Mgr. Miroslava Mudráka. V spolupráci s našim asistentom učiteľa, historikom Mgr. Jurajom Jankechom, PhD., ktorý sa ujal samotnej realizácie ako hlavný lektor.

Ak by sme mali v skratke opísať základnú náplň celého „miniprojektu“, dalo by sa povedať, že v priebehu každého zo štyroch dní išlo o udržiavanie živého kontaktu s dejinami. Prostredníctvom odborného výkladu, skupinových aktivít, psychologických hier si žiaci v rámci možností na „vlastnej koži“ skúsili prežiť to, čo približne mohlo znamenať byť verejne hanobenou, izolovanou obeťou genocídy.

Na znak solidarity s obeťami masového vojnového vyvražďovania si deti dokonca na celý deň ochotne pripli aj jeden z najsilnejších symbolov skúmanej historickej epochy ‒ Dávidovu hviezdu. Že mala celá záležitosť zmysel, sa prejavilo v momente, keď sa všetky triedy nezávisle od seba zhodli na nezmyselnosti negatívnych spoločenských javov namierených proti všeľudskej hodnote práva na život.

Dejepisný deň mal v každej triede úspech. Užili si ho žiaci aj učitelia. Spoločne prežili nevšedné náučné vyučovanie, ktoré si v budúcnosti všetci radi zopakujú.

Mgr. Juraj Jankech, PhD.