Trombita má namierené do zoznamu kultúrneho dedičstva Slovenska

Svojou veľkosťou tromfne všetky hudobné nástroje na Slovensku. Poznajú ju vo všetkých pastierskych oblastiach v Európe, keďže v časoch bez telefónov a bez mobilov ponúkala jednu z mála možností dorozumievania sa medzi valachmi pasúcimi na kopcoch vzdialených od seba aj niekoľko kilometrov.

Veľkú bačovskú trúbu zvanú trombita poznajú veľmi dobre aj v Púchovskej doline. O jej popularizáciu sa v posledných rokoch starali predovšetkým bratia Štefánikovci. Pred časom sa bratské trio rozdelilo – Pavol s Jánom ako trombitáši majú sídlo v Nimnici, najstarší Miroslav s partiou kamarátov pokračujú v hraní na trombitu vo Folklórnej skupine Javorník v Lúkach. A práve oni sa snažia o trvalé zachovanie dedičstva našich predkov. Trombitáši z FKS Javorník podali návrh na zápis trombity do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

O zápisoch do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska rozhoduje v pravidelných ročných intervaloch Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru so sídlom v Bratislave. Od roku 2010 postupne rozhodlo o zaradení dovedna trinástich prvkov, medzi ktorými nájdeme fujaru, gajdy, modrotlač, ale aj paličkovanú čipku z Myjavy, ornamenty z Čičmian, Terchovskú muziku alebo Radvanský jarmok. Trombita by mohla byť v prípade úspechu celkovom štrnástym prvkom a v poradí tretím hudobným nástrojom v uvedenom zozname.

Trombita je signálnym pastierskym nástrojom, ktorý nepoznajú len na Slovensku. V Poľsku ju napríklad volajú ligavka, v Čechách salašovka, v Chorvátsku trumbletina, v Rumunsku tulnic a v alpských krajinách alphorn. Je to bezdierková trúba s dĺžkou viac ako dva a pol metra, pričom celková dĺžka je neobmedzená. Trúby s dĺžkou do 2,5 metra sa označujú pastierske rohy, tie dlhšie sú trombity, pričom by mali mať maximálne päť metrov, ak z nich výrobca chce mať hudobný nástroj, na ktorom zahrá väčšinu tónov. Trombita sa dá vyrobiť z hocijakého dreva, jeden zo známych trombitášov Milan Mičkalík z Vydrnej dokonca zvykne vravievať, že ozvučiť sa dá kadejaký krivý drúk.

Kus dreva, ktorý schne ideálne dva až tri roky, sa zvonku brúsením opracuje a dá sa mu oblý tvar. Rozreže sa na polovicu a vnútro oboch polovíc sa dôkladne vydlabe. Následne sa obidve polovice zlepia lepidlom, vzniknutý nástroj sa naladí, obmotá ľanovým či konopným motúzom, prípadne čerešňovou kôrou a na konci sa zvykne spevniť mosadzným kruhom. Dôležitou súčasťou trombity je tzv. duvač, teda náustok vsadený do ústia tenšieho konca píšťalovej trubice. Pri hre sa trombita náustkom pritláča na pery hráča, pomedzi ktoré preteká vzduchový prúd a vďaka tomu vzniká kmitavý proces vzduchového stĺpca v píšťalovej trubici.

Skupinu trombitášov v rámci Foklórnej skupiny Javorník z Lúk, ktorá sa pravidelne stretáva každý piatok v miestnom kultúrnom dome, dnes tvorí šesť mužov – okrem Miroslava Štefánika aj Pavol Špalek, Milan Mičkalík, Igor Dundek, Miroslav Pončík a Jaroslav Kubaník. Práve posledný z nich si zobral na starosť pozháňanie všetkých historických podkladov, aby mohli podať návrh na zápis trombity do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

„Zmapovanú máme históriu od rozhrania 40. a 50. rokov minulého storočia. Zachované sú záznamy o výrobe trombity v rodine Duháčkovcov z Potoka, ktorý je miestnou časťou obce Lazy pod Makytou a tento nástroj vyrábal aj Juraj Mičkalík z Vydrnej, ktorého syn Milan je členom nášho trombitášskeho zoskupenia a pokračuje v šírení rodinnej tradície. Zdokumentované je napríklad vystúpenie Juraja Špalka z Mestečka s bačovskou trúbou na Folklórnych slávnostiach v Strážnici, ale aj neskoršie vystúpenia Štefana Mičkalíka či Jaroslava Vrábla, ktorí získali ocenenia na festivale v Detve,“ predstavil nám Jaroslav Kubaník historické materiály, ktoré slúžia ako príloha k návrhu na zápis do spomínaného reprezentatívneho zoznamu.

On sám očakáva, že zápis trombity môže prispieť k celkovému rozmachu kultúrneho hnutia na Slovensku. „Ak by sa podarilo zapísať trombitu do zoznamu, môže to naštartovať novú vlnu tvorivosti vo folklórnych skupinách Púchovskej doliny a v iných súboroch. Ako pokračovatelia tradície valašskej kultúry budú folkloristi siahať po trombite a začleňovať ju do svojho repertoáru.“

V súčasnej dobe sa trombita vyrába ručným spôsobom v Lúkach (Miroslav a Ján Štefánikovci), Záriečí (Peter Chovanec) a Nimnici (Pavol Novosád). Samotní trombitáši sa tešia veľkej popularite, sú pozývaní nielen počas jarných a letných mesiacov na rôzne folklórne festivaly, ale aj počas celého roka na otváranie plesov, kultúrnych a športových podujatí a zvyknúť byť aj súčasťou svadobných obradov.

O tom, či trombita ako hudobný nástroj rozšíri aktuálne 13-členný Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, bude Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru rozhodovať na jeseň tohto roku. Minulý rok boli do zoznamu zaradené vajnorský ornament a tylová paličkovaná čipka z Myjavy.

Rado Varga