Základná škola Gorazdova oslavovala 40. narodeniny
Štyridsať rokov uplynulo od chvíle, čo do lavíc niekdajšej ZŠ Budovateľov zasadli prví žiaci. Stalo sa tak 24. septembra 1976. Časy sa zmenili a z “Budovateľky” je dnes ZŠ Gorazdova. Štyridsaťročné jubileum si v piatok 21. októbra počas slávnostnej recepcie pripomenuli jej súčasní i bývalí pracovníci.
Z predstaviteľov mesta medzi oslávencov zavítal primátor Rastislav Henek s manželkou, poslanec Roman Hvizdák a vedúca odboru školstva Viera Češková. Na prekvapenie chýbali mestskí zástupcovia v školskej rade – poslanci Peter Žiačík, Rudolf Marman a Ivan Kubiš a neprišiel ani Viliam Karas, ktorý v nej nedávno nahradil Danielu Šicovú.
Slávnostným príhovorom predchádzal kultúrny program, a keďže ZŠ Gorazdova navštevuje množstvo šikovných detí, o pestrosť bolo postarané. Svojou troškou doňho prispeli napríklad štvorručnou hrou na klavíri Gabriela Paganíková s Kristínou Potáčovou, súrodenecké duo akordeonistov Lenka a Matúš Jurdovci, najlepšia žiačka školy v uplynulom školskom roku Terezka Ondriciová, dievčenský spevácky zbor s gospelovým hitom Happy Day, ale aj obaja moderátori – ôsmačka Barbora Jurovčíková a Adam Čvirik, ktorý už síce od nového školského roka študuje na gymnáziu, ale aj takýmto spôsobom sa rozhodol svoju bývalú školu podporiť.
Riaditeľka školy Viera Flimmelová, ktorá školu vedie už štrnásť rokov, vo svojom príhovore priznala, že takmer polovička jej života je spojená s touto školou, takže sa nevie od nej odosobniť: “Keď sa otvorili jej brány 24. septembra 1976, bola som šiestačkou. Neskôr som bola učiteľkou a teraz som jej riaditeľkou. Priznám sa, že dnes si už nedokážem spomenúť na vôňu tej novoty, ale dokážem porovnať rozdiely predtým a teraz. Vtedy sme mali Budovateľku, teraz máme Gorazdku. Vtedy sme nemali na škole žiaden počítač, žiadne interaktívne tabule, žiadne tablety. Mali sme úplne obyčajné tabule s klasickými kriedami. Vtedy sme sa neučili geografiu a biológiu, ale mali sme zemepis a prírodopis, naši prváci mali zrkadielko, dnes už majú žiacku knižku. My sme zbierali odznaky a známky, dnes deti zbierajú kartičky hokejistov z NHL a cez prestávku sme sa dokázali skôr rozprávať ako by každý sám počúval hudbu zo slúchadiel svojho mobilu. V čom sa isto ale naša škola počas všetkých tých rokov nezmenila, a to aj vďaka nám – učiteľom, v tej svojej podstate, vo svojej základnej úlohe – naučiť všetkých čítať, písať a počítať. Okrem toho, aby sa deti vedeli orientovať na mape, pamätali si dôležité letopočty z histórie, ovládali fyzikálne vzorce, chemické prvky, aby vedeli skloňovať a časovať, ale aj to, že slová prosím a ďakujem majú stále tú istú váhu.”
Viera Flimmelová potom odovzdala kyticu kvetov svojej bývalej triednej učiteľke Márii Strmenskej a privítala na slávnosti aj svojich predchodcov vo funkcii riaditeľa: “Je zaujímavé, že s každým z týchto riaditeľov má spája niečo iné. Moje šiestacke, siedmacke a ôsmacké vysvedčenie mám podpísané pani riaditeľkou Emíliou Šipulovou, ktorá bola prvou riaditeľkou na tejto škole. Riaditeľ, ktorý tu síce dnes medzi nami nie je, ale spomeniem ho – Ladislav Horňák – ma prijímal ako učiteľku a pán riaditeľ Igor Chovanec mi odovzdával v roku 2002 riaditeľské žezlo.”
Podľa jej slov sa za 40 rokov vystriedalo v školských laviciach 3 685 žiakov, pričom na škole pôsobilo 153 pedagogických a 72 nepedagogických zamestnancov. Neuveriteľných 39 rokov tu odpracovala Mária Segešová. A aké bolo želanie Viery Flimmelovej škole-oslávenkyni do najbližších rokov? “Keďže je rodu ženského, zaželala by som jej, aby sa čím skôr mohla obliecť do nových šiat, lebo už by si ich zaslúžila.”
Reakcia nenechala na seba dlho čakať, rekonštrukciu školy vo svojom krátkom príhovore prisľúbil primátor Rastislav Henek. “Aj ja mám k tejto škole blízko, chodil som tu na prvý stupeň. Takto pred rokom som si ja vypočul želania k štyridsiatke, takže mám to v živej pamäti. Želám vám, aby ste mali vynikajúci pedagogický personál, ale aj rovnako vynikajúcich nepedagogických zamestnancov, pretože to všetko tvorí jednu konzistentnú krásnu rodinu. Hlavne by som vám chcel zaželať do budúcnosti veľa úspešných žiakov a na margo toho, čo ste spomenuli, vám môžem sľúbiť, že do mestského rozpočtu ideme dávať výmenu okien aj zateplenie, pretože si to škola zaslúži.”
Rado Varga